Kostarika sa môže pochváliť nielen úchvatnou krajinou, ale aj bohatou históriou opradenou snahou o nastolenie a udržanie slobody a nezávislosti. Každý rok 15. septembra sa v krajine konajú bujaré oslavy na počesť vyhraného boja za nezávislosť na španielskej nadvláde. Ide o jeden z najdôležitejších sviatkov v krajine a prvá polovica septembra sa nesie v duchu príprav na tento slávnostný deň. V tomto príspevku spoločne nahliadneme do historických súvislostí a jedinečných tradícií, ktoré sa s oslavami tohto významného dňa spájajú.

Cesta k nezávislosti

Cesta ku kostarickej nezávislosti nebola poznačená násilnými revolúciami ani krvavými bitkami ako v niektorých susedných krajinách na území Latinskej Ameriky. Išlo o relatívne pokojný proces, ktorý vyvrcholil podpisom Dohovoru o nezávislosti Strednej Ameriky, ktorý vypracovala guatemalská rada dňa 15. septembra roku 1821. Dokument zaistil oslobodenie stredoamerických krajín vrátane Kostariky od viac než tristoročnej španielskej nadvlády. Hoci na získanie úplnej nezávislosti bolo potrebné ešte mnoho práce, išlo o kľúčový zlom v histórii Kostariky.

Ako také oslavy Dňa nezávislosti v Kostarike vyzerajú?

El Grito

Kostarika má podobne ako slávne "El Grito de Dolores" v Mexiku svoju vlastnú verziu tohto vlasteneckého prejavu. Dňa 14. septembra o 18:00 hodine stojí každoročne kostarický prezident na balkóne Národného múzea a zvoní na Zvon slobody, po ktorom nasleduje emotívny prejav známy ako "El Grito de la Independencia". Tento akt je oficiálnym zahájením osláv Dňa nezávislosti.

Sprievody a pochody

Po celej krajine sa konajú slávnostné sprievody miestnych obyvateľov, ktorí zapĺňajú ulice pestrými kostýmami, tradičnou hudbou a živým tancom. Do osláv sa zapájajú školy, obce a organizácie, ktoré dávajú najavo svoju hrdosť na kostarickú kultúru. V rámci pouličných osláv nechýba ani ponuka obľúbených pokrmov. Ticos, ako sa Kostaričanom prezýva, si počas veselia pochutnávajú na tradičných pokrmoch ako je gallo pinto (ryža s fazuľou) a vyprážané plátanos (špeciálny druh banánov), často doplnené o chorreadas (kukuričné placky) a tamales.

‍

Štafetový beh a lampiónový sprievod

Vrcholom osláv Dňa nezávislosti je lampiónový sprievod, tzv. "faroles". Deti aj dospelí vytvárajú lampióny z rôznych materiálov, často s vlasteneckými symbolmi a farbami, a nesú ich spoločne ulicami miest. Lampiónovemu sprievodu predchádza štafetový beh študentov, ktorý tradične začína zapálením fakle v Guatemale, ktorá následne spoločne so štafetovými bežcami putuje do Cartaga (niekdajšie hlavné mesto Kostariky).

Občianske aktivity

Školy a obce usporadúvajú na počesť tejto historickej udalosti najrôznejšie akcie pre verejnosť. Patrí k nim slávnostné vztyčovanie vlajky, vzdelávacie programy a kultúrne výstavy. Miestni obyvatelia každoročne vyzývajú turistov, aby sa obliekli do národných farieb (červená, modrá a biela), pripojili sa k veľkolepým oslavám v uliciach a dozvedeli sa viac o histórii Kostariky v rámci ponúkaných aktivít a programov. Výnimkou nie sú ani vrúcne pozvania miestnych na spoločné večerné hodovanie.

‍

Sloboda je dominantou kostarickej kultúry a životnej filozofie miestnych. Deň nezávislosti nie je len oslavou výhry v minulosti, ale zároveň pripomienkou toho, že získanej slobody si treba vážiť a chrániť ju. Bývalý prezident Kostariky, nositeľ Nobelovej ceny mieru Oscar Arias Sánchez predniesol o slobode v oslavný deň nasledovné: "V Kostarike pre nás sloboda znamená mnoho vecí. Znamená to milovať svoju rodinu a starať sa o ňu. Znamená to mierumilovné zdieľanie našej kultúry a našej krajiny s tými, ktorí ju chcú navštíviť. Znamená to žiť prostý život, alebo ako hovoríme, "pura vida". Zároveň je to však aj oslava všetkých vecí, ktoré nás robia tým, kým sme. Deň nezávislosti je veľkou oslavou, no my v skutočnosti slávime slobodu každý deň!"

Nenechajte si ujsť príležitosť zažiť oslavy kostarickej slobody na vlastnej koži!

‍