Deň nezávislosti Kostariky - septembrová oslava slobody

Kostarika sa môže pochváliť nielen úchvatnou krajinou, ale aj bohatou históriou opradenou snahou o nastolenie a udržanie slobody a nezávislosti. Každý rok 15. septembra sa v krajine konajú bujaré oslavy na počesť vyhraného boja za nezávislosť na španielskej nadvláde. Ide o jeden z najdôležitejších sviatkov v krajine a prvá polovica septembra sa nesie v duchu príprav na daný slávnostný deň. V tomto príspevku spoločne nahliadneme na historické súvislosti a jedinečné tradície, ktoré sa s oslavami tohto významného dňa spájajú.

Cesta k nezávislosti

Cesta ku kostarickej nezávislosti nebola poznačená násilnými revolúciami alebo krvavými bitkami ako v niektorých susedných krajinách na území Latinskej Ameriky. Išlo o relatívne pokojný proces, ktorý vyvrcholil podpisom Dohovoru o nezávislosti Strednej Ameriky, ktorý vypracovala guatemalská rada dňa 15. septembra roku 1821. Dokument zaistil oslobodenie stredoamerických krajín vrátane Kostariky od viac ako tristoročnej španielskej nadvlády. Napriek tomu, že na získanie úplnej nezávislosti bolo potrebných ešte veľa práce, išlo o kľúčový zlom v histórii Kostariky.

Ako také oslavy Dňa nezávislosti na Kostarike vyzerajú?

El Grito

Kostarika má podobne ako slávne "El Grito de Dolores" v Mexiku svoju vlastnú verziu tohto vlasteneckého príhovoru. Dňa 14. septembra o 18.00 hod. stojí každoročne kostarický prezident na balkóne Národného múzea a zvoní na Zvon slobody, po ktorom nasleduje emotívny prejav známy ako "El Grito de la Independencia". Tento akt je oficiálnym zahájením osláv Dňa nezávislosti.

Sprievody a pochody

Po celej krajine sa konajú slávnostné sprievody miestnych obyvateľov, ktorí zapĺňajú ulice pestrými kostýmami, tradičnou hudbou a živým tancom. Do osláv sa zapájajú školy, obce a organizácie, ktoré dávajú najavo svoju hrdosť na kostarickú kultúru. V rámci pouličných osláv nechýba ani ponuka obľúbených pokrmov. Ticos, ako sa Kostaričanom prezýva, si pochutnávajú počas veselí na tradičných pokrmoch ako je gallo pinto (ryža s fazuľami) a vyprážané plátanos (špeciálny druh banánov), často doplnené o chorreadas (kukuričné ​​placky) a tamales.

Štafetový beh a lampionový sprievod

Vrcholom osláv Dňa nezávislosti je lampiónový sprievod, tzv. "faroles". Deti i dospelí vytvárajú lampióny z rôznych materiálov, často s vlasteneckými symbolmi a farbami a nesú ich spoločne ulicami miest. Lampiónovému sprievodu predchádza štafetový beh študentov, ktorý tradične začína zapálením pochodne v Guatemale, ktorý následne spoločne so štafetovými bežcami putuje do Cartaga (skoršie hlavné mesto Kostariky).

Občianské aktivity

Školy a obce organizujú na počesť tejto historickej udalosti najrôznejšie akcie pre verejnosť. Patrí k nim slávnostné vztyčovanie vlajky, vzdelávacie programy a kultúrne výstavy. Miestni obyvatelia každoročne vyzývajú turistov, aby sa obliekli do národných farieb (červená, modrá a biela), pripojili sa k veľkolepým oslavám v uliciach a dozvedeli sa viac o histórii Kostariky v rámci ponúkaných aktivít a programov. Výnimkou nie sú ani vrelé pozvanie miestnych na spoločné večerné hodovanie.

Sloboda je dominantou kostarickej kultúry a životnej filozofie miestnych. Deň nezávislosti nie je len oslavou výhry v minulosti, ale zároveň pripomienkou toho, že získanú slobodu si treba vážiť a chrániť ju. Bývalý prezident Kostariky, nositeľ Nobelovej ceny mieru Oscar Arias Sánchez predniesol k slobode v oslavný deň nasledujúci: „V Kostarike pre nás sloboda znamená mnoho vecí. Znamená to milovať svoju rodinu a starať sa o ňu. Znamená to mierumilovné zdieľanie našej kultúry a našej krajiny s nami. Život, alebo ako hovoríme, "pura vida". Zároveň je to však aj oslava všetkých vecí, ktoré nás robia tým, kým sme Deň nezávislosti je veľkou oslavou, avšak my v skutočnosti slávime slobodu každý deň!"

Nenechajte si ujsť príležitosť zažiť oslavy kostarickej slobody na vlastnej koži!